Spoznávanie Jánovej apokalypsy (14): Pozvanie do vzťahu s Kristom-Baránkom
Drahí poslucháči,
Dnes opäť pokračujeme v našich zamysleniach nad Jánovou apokalypsou. Naposledy sme si povedali o vytvorení takzvanej démonickej trojice, ktorú diabol vytvára s politickou mocou a jej propagandou, aby efektívnejšie bojoval proti Božiemu vernému ľudu. Dnes sa pozrieme na štrnástu kapitolu tejto poslednej biblickej knihy, ktorá je naopak pozvaním do osobného vzťahu a spojenectva s Kristom-Baránkom. Celú kapitolu by sme mohli rozdeliť na tri časti začínajúce slovami „Potom som videl“. Jedná sa o tri obsahy zjavenia, ktoré nadväzujú jeden na druhý.
Najprv Ján uvidí stáť na vrchu Sion 144 000 vykúpených spolu s Baránkom. Túto skupinu sme už videli v siedmej kapitole a vieme, že je obrazom Božieho verného ľudu Starej i Novej zmluvy. Kým v siedmej kapitole boli títo ľudia vyobrazení ako tí, ktorí ešte putujú na zemi a zápasia s rozličnými ťažkosťami života, v tejto kapitole ich už vidíme vo svojom cieli – v nemennom spoločenstve s Kristom-Baránkom. Sú opísaní symbolickou rečou: stoja na vrchu Sion, čo je biblické označenie pre Jeruzalem ako miesto spásy, záchrany a jednoty Boha so svojím ľudom. Na tomto vrchu mal podľa židovskej tradície Mesiáš zjednotiť svoj ľud a Ján to vidí ako zrealizované na konci časov. Na čele majú meno Krista-Baránka a Boha Otca, čo znamená, že im úplne patria a majú s nimi osobný vzťah. Tiež sa o nich píše, že spievajú novú pieseň, ktorá je piesňou vykúpenia a zároveň odvolávkou na pieseň Mojžiša s Izraelitmi po ich prechode cez Červené alebo Trstinové more, zachytenú v 15. kapitole knihy Exodus. Výraz „to sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici” zaujal mnohých odborníkov na Sväté písmo a treba ho chápať v biblickom slova zmysle, nie doslovnom. Znamená vernosť Bohu, tak ako ju predstavoval aj Ježiš, keď prirovnal Božie kráľovstvo k desiatim pannám. Nemyslí sa tu na fyzické panenstvo, ale na vernosť Bohu celým svojím srdcom, kým nevernosť voči Bohu je v Biblii vykreslená ako prostitúcia alebo smilstvo. Boží ľud vykreslený vo svojom cieli je opísaný ako ten, ktorý nasleduje Baránka všade, kam ide, čiže po jeho ceste cez utrpenie do slávy. Je tiež nazvaný prvotinou, čiže tým, čo patrí Bohu ako najlepší podiel z úrody, a takisto je to ľud, ktorý nebol v kontakte s diablovým klamstvom. Lož sa tu chápe ako všetko to, čo je v protiklade s Božou láskou a jeho náukou, je to ideológia diabla, ktorej sa tento ľud vyvaroval. Vidíme, že symbolický opis tejto skupiny je naozaj bohatý a snaží sa zachytiť podstatu Božieho verného ľudu vo svojom cieli, v plnom spoločenstve s Kristom.
Druhé videnie vracia Jána naspäť: vidí anjela letieť stredom neba a ohlasovať všetkým ľuďom evanjelium. Anjel ich pozýva k úcte voči Bohu a k obráteniu, ktoré sa prejavuje vzdaním slávy Bohu. Za ním letí druhý anjel a zvestuje pád hriešneho systému sveta, prirovnaného k Babylonu, ktorý Boh odsúdi a úplne zničí, pretože odvádza ľudí od pravej podstaty ich života, ktorou je láska a úcta k Bohu. Tretí anjel, ktorý po ňom nasleduje, dodáva, že aj tí, ktorí prijali znamenie šelmy, teda tí, ktorí sa rozhodli myslieť a konať ako ona, budú spolu s ňou odsúdení. Je to prorocký spôsob motivácie ľudí, pričom sa im ukáže, aký dôsledok má ich momentálne konanie, aby ich to priviedlo k pokániu a k náprave života. Nejedná sa len o predpoveď budúcnosti, ale skôr o pozvanie zanechať všetky spojenectvá, ktoré nevedú k večnému životu.
Tretia vízia, ktorú Ján v tejto kapitole dostáva, je rozvinutím predchádzajúcej. Kristus je v nej vykreslený ako sudca, a to nielen hriešneho systému znázorneného Babylonom, ale celého sveta. Jeho súd je tu opísaný na dve etapy: najprv ako žatva, čo je prijatie Božieho verného ľudu do večného života s Bohom, a potom ako vinobranie, ktoré znázorňuje odsúdenie tých, ktorí sa rozhodli zotrvať vo svojom hriešnom postoji voči Bohu až do konca.
Vidíme teda, že všetky tri Jánove vízie sú v tejto kapitole úzko prepojené. Ján najprv uvidel Boží ľud v jeho sláve a spoločenstve s Kristom, a to malo byť odkazom a motiváciou pre Boží ľud putujúci na zemi, aby sa nevzdával vo svojich každodenných zápasoch o vernosť Bohu. Jeho opis mal byť pre Jánových poslucháčov príťažlivý a motivujúci k vernosti Bohu za každých okolností. Následne mu Boh skrze anjela ukázal nevyhnutnosť ohlasovania evanjelia všetkým národom, aby všetci ľudia mohli spoznať nesmiernu Božiu lásku a prijať ponuku jeho osobného vzťahu, ktorý je znamením večného života. Ján uvidel odsúdenie a úplný krach nezmyselného systému, ktorý sa chce stavať voči Bohu, a obraz súdu mal vyzvať kresťanské spoločenstvo k tomu, aby si vždy vyvolilo spoločenstvo s Bohom, pretože zlo bude na záver odsúdené a potrestané.
Jánova apokalypsa je napriek svojej dramatickej reči skutočne knihou nádeje a povzbudenia. Predstavením a vysvetlením toho, ako svet funguje a ako v ňom prebieha boj dobra a zla má viesť svojich poslucháčov alebo čitateľov k tomu, aby obnovili svoju vernosť Bohu a uvedomili si, že zlo, s ktorým sú viac alebo menej spojení, nemá dlhú trvácnosť a bude odsúdené. Celá kniha sa tak ukazuje ako vyjavenie a odhalenie, avšak nie konca sveta, ale nesmiernej lásky Boha, ktorý nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil (porov. Ez 33,11).
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.