Anjel Pána: Žehnajme matkám a chváľme Boha za zázrak života!
Príhovor Svätého Otca Františka
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Je mi ľúto, že nemôžem byť s vami na námestí, ale hoci môj stav sa zlepšuje, bolo potrebné prijať nevyhnutné opatrenia.
Dnes nám evanjelium predstavuje Máriu, ktorá po anjelovom zvestovaní navštívi svoju staršiu príbuznú Alžbetu (porov. Lk 1, 39 - 45), ktorá tiež čaká dieťa. Ich stretnutie je teda stretnutím dvoch žien, ktoré sa tešia z mimoriadneho daru materstva: Mária práve počala Ježiša, Spasiteľa sveta (porov. Lk 1, 31 - 35), a Alžbeta napriek svojmu pokročilému veku nosí pod srdcom Jána, ktorý bude pripravovať cestu Mesiášovi (porov. Lk 1, 13 - 17).
Obe ženy sa majú z čoho radovať a možno by sme mohli mať pocit, že sú nám vzdialené, pretože sú protagonistkami tak veľkých zázrakov, ktoré sa v našej životnej skúsenosti bežne nevyskytujú. Posolstvo, ktoré nám chce evanjelista odovzdať niekoľko dní pred Vianocami, je však iné. Rozjímanie nad ohromnými znameniami Božieho spásonosného konania by nás totiž nemalo nikdy od neho vzďaľovať, ale skôr by nám malo pomôcť rozpoznať prítomnosť a lásku blízko nás, napríklad v dare každého života, každého dieťaťa a jeho matky. Je to dar života. V televíznom programe „Na jeho obraz“ som videl krásnu vec, ktorá tam bola napísaná: Žiadne dieťa nie je omyl. Je to dar života.
Na námestí, sú aj dnes matky s deťmi a možno sú tam aj také, ktoré sú „v krásnom očakávaní“ narodenia dieťaťa. Prosím, nebuďme ľahostajní voči ich prítomnosti, naučme sa žasnúť nad ich krásou, tak ako to vedeli Alžbeta a Mária, žasli nad krásou ženy v očakávaní. Žehnajme matkám a chváľme Boha za zázrak života!
Mne sa páči – páčilo sa mi, pretože teraz to už nemôžem robiť – keď som v istej diecéze cestoval autobusom, videl som, že keď do autobusu nastúpila žena, ktorá čakala dieťa, hneď jej uvoľnili miesto na sedenie: je to gesto nádeje a úcty!
Bratia a sestry, v týchto dňoch si radi vytvárame sviatočnú atmosféru svetlami, výzdobou a vianočnou hudbou. Nezabudnime však vyjadriť pocity radosti vždy, keď stretneme matku, ktorá má svoje dieťa na rukách alebo pod srdcom. A keď sa to stane nám, modlime sa v srdci a tiež hovorme ako Alžbeta: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života!“ (Lk 1, 42); spievajme ako Mária: „Velebí moja duša Pána“ (Lk 1, 46), aby každé materstvo bolo požehnané a aby v každej matke na svete bolo zvelebené a vyvýšené meno Boha, ktorý zveruje ľuďom moc dávať deťom život!
O chvíľu požehnáme „Jezuliatka“, ktoré ste priniesli. Aj ja som si priniesol to svoje, ktoré mi daroval arcibiskup zo Santa Fé a vyrobili ho ekvádorskí domorodci. Môžeme si teda položiť otázky: Ďakujem Pánovi za to, že sa stal človekom ako my, aby mal účasť na všetkom, okrem hriechu, na našom pozemskom živote? Chválim Pána a dobrorečím mu za každé narodené dieťa? Keď sa stretnem s nastávajúcou matkou, som zdvorilý? Podporujem a bránim posvätnú hodnotu života maličkých od ich počatia v matkinom lone?
Panna Mária, blahoslavená medzi všetkými ženami, nech nám umožní pocítiť úžas a vďačnosť pred tajomstvom života, ktorý sa rodí.
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Martin Jarábek)
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.