Kým Gaza trpí, svet sa pýta: Kde je solidarita?

Francesca Merlo – Vatican News

Medzinárodný deň solidarity s palestínskym ľudom sa pripomína 29. novembra už takmer 50 rokov. Od svojho ustanovenia Organizáciou Spojených národov v roku 1977 slúži tento deň ako globálna pripomienka neodňateľných práv palestínskeho ľudu a nádeje na mierové riešenie desaťročia trvajúcej nestability.

Táto nádej zahŕňa možnosť rozdelenia Palestíny, čiže riešenie dvoch štátov, ktoré opakovane podporuje aj pápež František. Nedávno, počas generálnej audiencie 22. novembra, zdôraznil dôležitosť a naliehavosť dialógu a vzájomného uznania medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

Všetky oči na Gazu

Tento rok sa pri príležitosti tohto dňa zameriavame najmä na Gazu, kde viac ako rok nepretržitých vojenských ofenzív izraelskej armády zdevastovalo túto oblasť. Podľa humanitárnych organizácií bolo pri útokoch zabitých viac ako 45 000 ľudí, vrátane tisícov detí. Deväť z desiatich obyvateľov Gazy bolo vysídlených.

Tieto alarmujúce čísla hovoria samy za seba a vykresľujú pochmúrny obraz situácie na mieste. Marta Lorenzo, vedúca UNRWA (Agentúra OSN pre pomoc a prácu pre palestínskych utečencov na Blízkom východe), opisuje stav v Gaze slovom „katastrofálny“ a zdôrazňuje:

„Príchod silných dažďov a nízkych teplôt situáciu ešte zhoršil. Predstavte si, čo to znamená pre rodiny s malými deťmi, pre ľudí so zdravotným postihnutím alebo pre onkologických pacientov.“

Katastrofa

Ľudia stratili všetko a mnohí majú len provizórne prístrešky. „Moji kolegovia mi povedali, že matky nemôžu dojčiť svoje deti“, uviedla Marta Lorenzo. V severnej Gaze, kde odhadujeme, že ostalo 65 až 75 tisíc ľudí, nefungujú komunitné kuchyne ani pekárne. „Ľudia hladujú a denne čelia hrozbe chorôb, keďže zdravotné zariadenia sú preťažené a chýbajú lieky“, dodáva.

Napriek celosvetovým protestom sa obyvatelia Gazy cítia opustení. Počet nákladných áut s pomocou vstupujúcich do Gazy je minimálny. Pre ľudí v Gaze znamená medzinárodná solidarita tlak na prímerie, návrat rukojemníkov a zabezpečenie adekvátnej a trvalej pomoci, aby mohli obnoviť svoje životy.

Desaťročia vysídľovania

Ťažkosti palestínskeho ľudu však siahajú ešte hlbšie. „Osemdesiatštyri percent Gazy je pod evakuačným príkazom“, čo predstavuje približne 1,9 milióna ľudí. Marta Lorenzo ďalej varuje, že každé ďalšie vysídlenie zvyšuje ich zraniteľnosť. Vysídľovanie Palestínčanov sa datuje od roku 1948 počas tzv. Nakby („katastrofy“), keď bolo počas arabsko-izraelskej vojny vysídlených viac ako 700 000 Palestínčanov. Mnohí z týchto utečencov dodnes žijú v táboroch po celom regióne, bez štátnej príslušnosti a možnosti návratu.

Od 7. októbra 2023, keď militanti Hamasu zaútočili na Izrael, zabili 1 200 ľudí a 240 ďalších vzali ako rukojemníkov, má vysídľovanie novú podobu. Marta Lorenzo poznamenáva, že „ľudia sa pýtajú: Kedy sa táto nočná mora skončí?“

Palestínski utečenci sa vracajú do svojej dediny po jej kapitulácii počas arabskej vojny v roku 1948 proti vyhláseniu izraelského štátu. Fotografia zverejnená 15. septembra 1948

Blízkosť pápeža Františka ľuďom v Gaze

Pápež František spolu s celou Katolíckou cirkvou sa pripája k výzve na prímerie v Gaze. „Potrebujeme takéto výzvy, aby sme ukončili utrpenie ľudí“, zdôrazňuje Marta Lorenzo. „Vieme, že absencia mieru a násilie prinášajú len ďalšie násilie a utrpenie. Prímerie je už dávno potrebné.“

Napriek temnote Marta Lorenzo uznáva, že to, čo pápež František hovorí, keď vyzýva na modlitby za mier, je pravda: „Ani v najtemnejších časoch by sme nemali strácať nádej.“ Pre ľudí v Gaze, Palestíne a celom Blízkom východe by sme sa nikdy nemali vzdať mieru. „Ľudskosť musí zvíťaziť“, uzatvára.

Preklad: Patrik Hajdu