Kardinál Parolin: „Nepoddávajme sa nevyhnutnosti vojny“

Andrea Tornielli – Vatican News

V nedeľu 17. novembra, v predvečer svojho odchodu na zasadanie medzinárodnej platformy G20 v Brazílii, uviedol kardinál Parolin ku smutnému výročiu vojny na Ukrajine: „Nesmieme sa poddať nevyhnutnosti vojny! Úprimne dúfam, že tento smutný deň, tisíci od začiatku rozsiahlej vojny proti Ukrajine, vyvolá vo všetkých, predovšetkým v tých, ktorí môžu zastaviť prebiehajúce krviprelievanie, impulz k zodpovednosti.“ Vatikánsky štátny sekretár navštívil Ukrajinu tento rok v júli, konkrétne mestá Ľvov, Odesu a Kyjev.

Plné znenie rozhovoru Andreu Tornielliho s kard. Pietrom Parolinom:

Aké máte pocity pri tejto príležitosti?

Môže to byť len hlboký smútok, pretože si nemôžeme zvyknúť alebo zostať ľahostajní k správam, ktoré sa k nám každý deň dostávajú a hovoria nám o smrti a skaze. Ukrajina je napadnutá a trpiaca krajina, ktorá je svedkom obetí celých generácií mužov, mladých i starých, odtrhnutých od štúdia, práce a rodiny, aby boli poslaní na front: zažíva drámu tých, ktorí vidia svojich blízkych zomierať pod bombami alebo pod údermi dronov: vidí utrpenie tých, ktorí prišli o svoje domovy alebo v každom prípade žijú v podmienkach extrémnej neistoty v dôsledku vojny.

Čo môžeme urobiť, aby sme pomohli Ukrajine?

Predovšetkým, ako veriaci kresťania sa môžeme a mali by sme sa modliť. Prosiť Boha, aby obrátil srdcia „vodcov vojny“. Musíme naďalej prosiť o príhovor Máriu, Matku zvlášť uctievanú v krajinách, ktoré prijali krst pred mnohými storočiami.

Po druhé, môžeme sa nastaviť tak, aby nám nikdy nechýbala solidarita s tými, ktorí trpia, ktorí potrebujú starostlivosť, ktorí trpia zimou, ktorí majú núdzu o všetko. Cirkev na Ukrajine robí mnoho pre obyvateľstvo tým, že deň za dňom zdieľa osud krajiny, ktorá je vo vojne.

Po tretie, môžeme nechať zaznieť naše hlasy ako spoločenstvo, ako ľud, aby sme prosili o mier. Môžeme nechať zaznieť naše volanie, prosiť, aby bolo vypočuté a zohľadnené. Môžeme povedať nie vojne, nie šialeným závodom v zbrojení, ktoré neustáva odcudzovať aj Pápež František. Pocit bezmocnosti tvárou tvár tomu, čo sa deje je pochopiteľný, ale ešte viac platí, že spoločne, ako jedna ľudská rodina, môžeme urobiť veľa.

Čo dnes potrebujeme, aby sme zastavili aspoň zvuk zbraní?

Je správne povedať: „zastaviť aspoň zvuk zbraní“. Lebo vyjednávanie o spravodlivom mieri si vyžaduje čas, zatiaľ čo prímerie zdieľané všetkými zúčastnenými stranami – primárne umožnené Ruskom, ktoré iniciovalo konflikt a malo by zastaviť svoju agresiu – by sa mohlo uskutočniť už za niekoľko hodín, ak by len k tomu len existovala vôľa. Ako často opakuje Svätý Otec, potrebujeme ľudí ochotných staviť na mier a nie na vojnu, ľudí, ktorí si uvedomujú obrovskú zodpovednosť, ktorú predstavuje pokračovanie konfliktu s hroznými následkami nielen pre Ukrajinu, ale pre celú Európu a svet.

Táto vojna riskuje, že nás zatiahne do jadrovej konfrontácie, teda do priepasti. Svätá stolica sa snaží urobiť všetko, čo je len možné, aby udržala kanály dialógu so všetkými, avšak človek má pocit, akoby sme sa v dejinách vrátili späť. Zdá sa, že diplomacia, trpezlivosť dialógu a kreativita vyjednávania vymizli a sú už len dedičstvom minulosti. Obete, nevinní, sú tí, ktorí platia tú najvyššiu cenu. Vojna kradne budúcnosť generáciám detí a mladých ľudí, vytvára rozdelenie a podnecuje nenávisť. Ako veľmi sú potrební štátnici s prezieravým pohľadom, schopní odvážnych gest pokory, schopní myslieť na dobro svojich národov. Pred štyridsiatimi rokmi bola v Ríme podpísaná mierová zmluva medzi Argentínou a Čile, ktorá za sprostredkovania Svätej stolice vyriešila spor o kanál Beagle. Niekoľko rokov predtým už obe krajiny dosiahli prah vojny, kedy mali zmobilizované armády pripravené zasiahnuť. Všetko sa zastavilo, vďaka Bohu: toľko životov bolo ušetrených, toľkým slzám sme sa vyhli. Prečo nie je možné nájsť tohto ducha opäť dnes, v srdci Európy?

Myslíte si, že dnes existuje priestor na rokovania?

Aj keď znamenia nie sú pozitívne, vyjednávanie je vždy možné a žiadúce pre všetkých, ktorí si ctia posvätnosť ľudského života. Vyjednávanie nie je znakom slabosti, ale odvahy. „Spravodlivé rokovania“ a „čestné kompromisy“, a tu mám na mysli slová pápeža Františka z jeho nedávnej cesty do Luxemburska a Belgicka, že dialóg, je cesta, ktorou by sa mali uberať tí, ktorí majú v rukách osudy národov, dialóg, ktorý je možný len vtedy, keď je medzi stranami minimálna dôvera. A to si vyžaduje dobrú vôľu všetkých. Ak jeden nedôveruje tomu druhému aspoň v minimálnej miere a ak sa nekoná úprimne, všetko zostáva zablokované. A tak na Ukrajine, vo Svätej zemi, ako aj v mnohých iných regiónoch sveta, ľudia naďalej bojujú a umierajú. Nesmieme sa poddať nevyhnutnosti vojny! Úprimne dúfam, že tento smutný deň, tisíci od začiatku rozsiahlej vojny proti Ukrajine, vyvolá vo všetkých, predovšetkým v tých, ktorí môžu zastaviť prebiehajúce krviprelievanie, impulz k zodpovednosti.

(Preklad: Patrik Hajdu, Zuzana Klimanová)